BAZ o.z.
Remediačná socha
revitalizačný projekt areálu školskej záhrady- Základná škola Waldorfská , Bratislava 2024 -2026
v spolupráci s BAZ o. z. /Helena Hájková, Jana Konečná, Martin Frič , Robo Švarc/
video spolupráca: Maroš Žilinčan
Občianske združenie Beznádej a zúfalstvo, ktoré založili v roku 2023 architektka Ing. arch. Jana Konečná, projektová koordinátorka Mgr. Helena Švarcová, stavebník Bc. Martin Frič a vizuálny umelec Mgr. art. Robo Švarc, sa zameriava na prepojenie environmentálneho a kultúrneho sektoru.
Realizatóri : Deti, rodičia a učitelia z Waldorfskej školy
Odborníci: prof. RNDr. Jana Sedláková, PhD. - environmentálne technológie, Ing. Veronika Cyprichová - geochémia a mykológia, Drž hubu, o.z, Mgr. Zuzana Bártová, PhD. – Slovenská akadémia vied – Ústav geotechniky SAV
Dobrovoľníci: Univerzita Komenského, Spojená škola internátna , Bratislava
Desaťročia neriešený problém kontaminácie podzemnej vody a pôdy, spôsobenej 150+ ročnou históriou chemického priemyslu a nezodpovedného prístupu politických štruktúr, je každodennou súčasťou deťmi využívaného ovocného sadu základnej školy, nachádzajúcej sa v širšom areáli podniku Istrochem. Architektonická intervencia Remediačná socha je umeleckým argumentom vstupujúcim do tohto stagnujúceho prostredia, ktoré mení pomocou kritickej pedagogiky toxicity priamou akciou v teréne, a nielen tradičnými formami vzdelávania. Pomocou tradičných polykultúrnych techník a remediačných environmentálnych bio-technológií sme spustili proces transformácie, ktorý viedol nielen k zvýšeniu lokálnej biodiverzity, testovaniu kombinovanej techniky fyto- a mykoremediácie, testovaniu a vyhodnocovaniu dát pre vedeckú obec, ale predovšetkým spôsobil zmenu postoja komunity.
Sad ako krajinný priestor s viditeľným antropogénnym zásahom a vlastným rytmom zastáva v kultivácii krajiny odjakživa významnú úlohu. Nie je už súčasťou divokej krajiny, ale patrí pod správu kultúrnej pôdy – „technozeme“. Do tohto priestoru sme navrhli intervencie „mykorhíznych rodín“ – remediačných kruhov, chápaných ako doplnkovú podsadbu. Koncepčne je však táto podsadba práve momentom, ktorý existujúce stromy dostáva do kultúrneho priestoru – ako formu „výstavných exponátov“ – sôch. Nosnú myšlienku tejto intervencie tvorí transformácia environmentálnych hodnôt do kultúrnych a hodnôt kultúrnych do environmentálnych. Sad ako galéria, galéria ako sad – stromy nadobúdajú kultúrnu identitu a identita sa stáva predmetom environmentálnych otázok.
Použitá remediačná metóda
Remediačnej sochy bolo určené vedeckou obcou ako phytostabilizačný projekt. Použitá výsadba s kombináciou mykoremediačných techník v prvom rade zvýšila biodiverzitu okolo stromov a naštartovala nové mutualistické vzťahy, ktoré budú prospešné pre stromy ako aj pre opeľovače a výrazne podporia rast určitých druhov rastlín. Ďalej redukovala hladiny niektorých toxických látok. V každom prípade sú nevyhnutné ďalšie testy a vyhodnocovania rastlín, pôdy a podzemnej vody a takisto doplňovanie Remediačnej sochy o dôležité sezónne rastliny. Konkrétne dáta na strane 13.
Základnou filozofiou Remediačnej sochy je otvorenie sa viditeľným aj neviditeľným procesom zemského systému. Prebiehajúce zmeny v hydrosfére, atmosfére a biosfére nanovo kladú otázky o zachovaní života. Strom, ako archivár informácií o stave podzemnej vody, štruktúre pôdy, úrovni biodiverzity a kontaminácie, je centrom jej kompozície. Súčasne je strom centrom sociálnej hry a obľúbenej výživy detí v areáli školy. Participatívny rozmer projektu nadväzuje na existujúce aktivity školy, prehodnocuje ich, poskytuje alternatívy a súčasne rozširuje komunitu školy o vedeckú obec, stredoškolských žiakov so zdravotným znevýhodnením, vysokoškolské študentky a dobrovoľníkov. Výsledkom týchto sociálno-participatívnych procesov je zmena postoja školy k toxickému dedičstvu. Kto je architekt? Architekt nenesie zodpovednosť len za formu a funkciu, ale aj za myšlienky a hodnoty rovnoprávnosti – strom sa tu stáva subjektom práv a architektmi sa stávajú deti.